Verejná služba je predovšetkým o zodpovednosti
V reformách býva spravidla najťažšie prekonávať zotrvačnosť systému, ktorý sa bráni zmenám. Zvyčajne je potrebná silná vízia, odvaha a politická vôľa na presadenie akejkoľvek systémovej zmeny, vo veľkej i v malej politike. Košice chcú byť moderným mestom a ich samospráva by za každých okolností mala slúžiť občanom, tak aby rástla ich životná úroveň a zlepšovali sa všetky služby. Nedostatky vo výkone vitálnych funkcii mesta (doprava, čistota, bezpečnosť, životné prostredie) vníma verejnosť mimoriadne negatívne – podobne ako niekedy až neúnosné plytvanie verejnými prostriedkami na odmeny funkcionárov v samospráve. Občania tiež s nevôľou akceptujú súčasný počet mestských častí v Košiciach, ktorý považujú za priveľký a kontraproduktívny, absorbujúci priveľa verejných zdrojov len na správu úradov a miestnych poslaneckých zborov. Výkon samosprávy na všetkých úrovniach jednoducho musí presvedčiť, že napĺňa svoj pôvodný účel - byť čo najbližšie pri občanovi. Princíp subsidiarity sa v košických podmienkach (rekordných 22 mestských častí stanovených Zákonom o Košiciach z roku 1990, č. 401/90 Zb.) nemôže stať karikatúrou seba samého. Keď je akýkoľvek zákon nevyhovujúci, zastaraný, nepružný, treba ho zmeniť.
Reforma verejnej správy na Slovensku bola je a mala by byť viac ako len reforma riadenia. Musí transformovať celý sektor verejnej správy a ekonomiku krajiny ako celok, teda je to v podstate politický proces, ktorého úspešné zavŕšenie si vyžaduje politickú vôľu. Decentralizácia (najmä fiskálna) je navyše nepretržitým procesom. Jedným z cieľov transformácie verejnej správy bolo je a bude zabezpečiť vyššiu participáciu občanov na rozvoji krajiny. K tomu smeruje presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, presun verejných financií na samosprávne inštitúcie a rozloženie zodpovednosti za rozvoj Slovenska na všetky zložky verejnej správy. Zmyslom všetkých reforiem je zlepšovanie života občanov, zabezpečovanie ich potrieb vo vyššej kvalite, znižovaním daňového zaťaženia a s podporou podnikateľských subjektov. Na úrovni miest a obcí systém vzťahov medzi štátom a samosprávami by mal rešpektovať tri základné princípy na ktorých musí byť demokratický, efektívny a racionálny systém založený – princíp subsidiarity, motivácie a solidarity. Subsidiarita je keď právomoci (kompetencie a financie) sú delegované zdola nahor od občana, cez obec, región na štát, pričom na vyššiu úroveň sú delegované len tie právomoci, ktoré nemôžu byť efektívne zabezpečené na nižšej úrovni. Ústava SR v čl. 12 hovorí: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo.“ Posilňovanie tohto ústavného práva na všetkých úrovniach nie je prejavom dobrej vôle centrálnej vlády, či iba jedna z požiadaviek miestnej samosprávy, ale základný ústavný princíp v SR. Jeho uplatňovanie sa uskutočňuje prostredníctvom širokej účasti občanov na správe vecí verejných práve decentralizáciou – odovzdaním právomocí, zodpovednosti a financií z centra na volené orgány samosprávy, reformou inštitúcií verejnej správy, zmenou legislativy. Moderný štát slúži občanom, pre ktorých vytvára rámcové podmienky tak, aby rástla ich životná úroveň – najmä prostredníctvom samosprávy!
V roku 1949 schválilo Valné zhromaždenie OSN Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá v hlave prvej hovorí: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Základné práva a slobody sú nezadateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Každý môže činiť, čo nie je zákonom zakázané a nikto nesmie byť nútený konať, čo zákon neukladá.“ Demokracia nie je systém, kde automaticky vyhráva najlepší názor, ale systém, v ktorom sa presadí ten názor, ktorý dokáže presvedčiť väčšinu. Sloboda je založená na osobnej a spoločenskej zodpovednosti, je ohraničená slobodou ostatných občanov. Jej doplnkom je solidarita občanov. Aj pre volených funkcionárov samosprávy musí plátiť zásada že verejná služba je predovšetkým realizáciou spoločenského blaha.